Peter Sýkora: Úvod

    Zmyslom tejto útlej publikácie je nadchnúť ľudí na Slovensku pre koncepciu digitálneho štúrovstva. Predovšetkým učiteľov na našich stredných a základných školách. Základnou myšlienkou digitálneho štúrovstva je otvoriť školy zapojené do projektu Infovek smerom navonok – smerom k miestnej komunite - a napomôcť tak k šíreniu informačnej (digitálnej) revolúcie aj do tych najodľahlejších regiónov Slovenska.

    Prečo práve „infovekové školy“, teda školy zapojené do celoštátneho projektu Infovek sa majú stať epicentrami informatizácie na miestnej úrovni? Odpoveď je veľmi jednoduchá - koncom roku 2002 bude sieť 800 infovekových škôl predstavovať najhustejšiu celoplošnú sieť internetových miest potenciálne prístupných verejnosti na Slovensku. Škola zapojená do projektu Infovek získa okrem  pripojenia na internet predovšetkým multimediálne počítače, vďaka čomu môže zriadiť vo svojich priestoroch infovekovú učebňu. Takéto infovekové učebne budú ešte dlho zrejme jediným reálnym miestom umožňujúcim prístup do internetu nielen školákom, ale aj drvivej väčšine ľudí v najchudobnejších, či dokonca predovšetkým v tých najodľahlejších a najchudobných regiónoch Slovenska. Prinajmenšom tak dlho ako potrvá na Slovensku veľmi nízka penetrácia domácich počítačov a internetu do domácností.

    V jednom z nedávnych prieskumov verejnej mienky asi 85 percent opýtaných na otázku, čo považujú za najpálčivejší problém Slovenska odpovedalo - nezamestnanosť. Takáto odpoveď asi nikoho neprekvapí v krajine s temer 20 percentnou nezamestnanosťou.  Čo však prekvapí v krajine, kde je plat učiteľa len o čosi vyšší ako plat zametača, je skutočnosť odhalená tým istým prieskumom -  len asi 4% opýtaných považuje naše školstvo za spoločenský problém. Žiaľ, verejnosť si neuvedomuje, že cesta zo slzavého údolia vysokej nezamestnanosti vedie v 21. storočí cez budovanie vedomostnej spoločnosti opierajúcej sa o výdobytky informačného veku (slovo infovek vzniklo ako skratka pre informačný + vek).  Svetlý príklad hodný nasledovania je Fínsko, ktorého ekonomické problémy začali pred 10 rokmi podobne ako na Slovensku, keď skolabovali pre fínsky export rozhodujúce trhy v bývalom Sovietskom zväze. Reakcia Fínska – na rozdiel od Slovenska - bola premyslená, koncepčná, cielená a to hlavné, okamžite realizovaná – Fínsko podstatnou mierou urýchlilo budovanie postindustriálnej krajiny ako vedomostnej spoločnosti opierajúcej sa o znalostnú ekonomiku. Ekonomický fenomén Nokie nie je žiadnou náhodou.

    Nebyť projektu Infovek, ktorý začal ako občianska iniciatíva pred necelými 4 rokmi,  situácia na Slovensku by bola ešte zúfalejšia. Na slovenské pomery sa do projektu Infovek investovalo zo štátneho rozpočtu zatiaľ 510 mil. Sk, čo sa môže v slovenských pomeroch zdať veľa, avšak len potiaľ, kým nezistíme, že napr. v Českej republike sa na obdobný projekt SIPOVZ vynakladá 10-krát viac, tak ako aj v ostatných krajinách V4.   

    Finančné poddimenzovanie projektu nás možno viac než v iných krajinách núti premýšľať ako využiť zdroje čo najefektívnejšie. Najefektívnejšie vzhľadom na celospoločenský potenciál, ktorý v sebe projekt Infovek ukrýva. V istom zmysle je dnes pre Slovensko pridrahým luxusom, ak by infraštruktúra Infoveku - počítače a pripojenie na internet na školách – bola využívaná len v rámci výučby na školách a potom by sa infovekové triedy zavreli. Podľa môjho názoru sa celkom prirodzene  ponúka riešenie v tom, že sa infovekové triedy otvoria aj pre potreby miestnej komunity. Či už pôjde len o akési miestne internetové "kaviarne" alebo sa infovekové triedy budú používať na rôzne formy školení a rekvalifikačných kurzov, v spolupráci s okresnými úradmi práce ako aj rôznymi súkromnými firmami, alebo mimovládnymi a neziskovými organizáciami. Pôjde o školenia, v ktorých ľudia budú mať možnosť naučiť sa základom práce s PC a ako používať internet. No môže ísť aj o rôzne špecializované školenia, ktoré si vyžiada aktuálna potreba trhu práce a záujem.Týmto sa naplno využije nebývalý potenciál  infraštruktúry Infoveku. Rozhodne sa zmení postavenie takto „digitálne“ aktívnej školy v miestnej komunite. A samozrejme postavenie učiteľa, ktorý je dnes na Slovensku niekde na chvoste spoločenskej dôležitosti.

    Takáto aktivita školy nie je povinnosťou, aj keď sa v budúcnosti môže stať nevyhnutnosťou – škola si bude musieť aspoň čiastočne na prevádzku infovekovej triedy zarobiť. Pravda, záleží len na škole samotnej, či využije potenciál a vlastne aj nemalý kapitál, ktorý sa jej v podobe infovekovej triedy a učiteľov vyškolených projektom Infovek ponúka. Nová školská legislatíva školám umožnuje, aby príjmy z takejto verejnoprospešnej činosti pre miestnu komunitu zostali na škole a slúžili jednak na financovanie nákladov spojených s prevádzkou infovekovej učebne a prípadné jej ďalšie rozširovanie.

    Príspevky v tejto publikácii sú veľmi rôznorodé – od teoretických štúdií cez praktické rady a návody až po osobné výpovede. Myslím, že rôznorodosť odráža skutočnú pestrosť, ktorou digitálne štúrovstvo oplýva a preto som sa ju nesnažil nijako obmedzovať. Pretože digitálne štúrovstvo nie je nejaká koncepcia naoktrojovaná „zhora“ ministerstvom, ale iniciatíva „zdola“ od škôl a má tak skôr charakter  spontánneho hnutia.  Tie príspevky, ktorých autori sa rozhodli podeliť o svoje bohaté skúsenosti s digitálnym štúrovstvom na svojichj školách odrážajú aktivity, ktoré sa objavili spontánne vďaka iniciatíve konkrétnych učiteľov, často riaditeľov týchto škôl, ktorí sú súčasne veľkými nadšencami projektu Infovek a ktorých sama logika veci priviedla k tomu, že infovekové triedy by mali poslúžiť nielen žiakom. Keďže situácia školy v hlavnom meste a malej obci ďaleko od centra sa diametrálne odlišuje, zámerne som vybral príklady skúsenosti školy ako z malej obci (Hladovka), tak aj väčšej obce (Šarišské Michaľany) ako aj hlavného mesta - reprezentanta metropole (Gymnázium Tomášikova).  

    Myšlienka digitálneho štúrovstva, ale aj projekt Infovek potrebujú ešte veľa osvety. Dobre to dokladá príspevok Evy Hlavatej, ktorá prešla z bratislavskej školy už zapojenej v Infoveku na školu žilinskú, ktorá v Infoveku nie je. Mimobratislavská perspektíva je veľmi cenná. Hlavná myšlienka jej príspevku je, že mimobratislavské školy sú v ťažšej východiskovej pozícii (prinajmenšom tento dojem majú ľudia v regiónoch) ako sa dostať do projektu Infovek a treba im pomôcť.  Školy sa totiž nedostávajú do Infoveku automaticky, ale musia sa o členstvo aktívne uchádzať svojím projektom a obstáť v konkurencii s projektami iných škôl. Niet pochýb, že školy v metropolách na celom svete majú prirodzenú výhodu vďaka svojmu postaveniu v kultúrnom a politickom centre krajiny. Infovek sa však snaží vyrovnávať tento hendikep, rešpektujúc tak jeden zo svojích princípov - princíp celoplošnosti a regionalizmu. Napr. tým, že sa zohľadňuje aj poradie škôl  v rámci kraja. Rozhodujúca je však kvalita projektu a preto nemôže byť zastúpenie bratislavských škôl presne 10%, ale bolo jeden rok 17.5% a druhý  9.7%, pretože v jednom roku bolo viac kvalitných projektov než iný rok.  Malý „sociologický“ prieskum, ktorý Hlavatá urobila skutočne poukazuje na potrebu osvety v mimobratislavských školách. Sme si toho dobre vedomí a preto sme ponúkli školám možnosť konzultácií ako čo najlepšie pripraviť projekt, ktorým sa prihlasujú do Infoveku. Niekoľko desiatok mimobratislavských škôl túto možnosť aj využilo – či už tým, že prišli priamo na Oddelenie projektu Infovek na UIPŠ do Bratislavy, alebo v rámci školení organizovaných Infovekom mimo Bratislavu. Eva Hlavatá na konferencii Infovek 2001 prišla za mnou v kuloároch s nápadom, o ktorom píše vo svojom príspevku a ktorý sa mi veľmi páči  – zorganizovať sieť regionálnych digitálnych štúrovcov.  

    Táto publikácia však zďaleka nie je určená len učiteľom a riaditeľom škôl. Keďže digitálne štúrovstvo prekračuje tradičné hranice školstva - publikácia chce osloviť aj pracovníkom štátnej a verejnej správy, a samozrejme pracovníkov a funkcionárov nových samosprávnych orgánov do pôsobnosti ktorých budú patriť školy.  Už tento samotný fakt naznačuje najbližšie trendy v našom školstve – vznik oveľa užšiej previazanosti škôl s potrebami regiónu a miestnej komunity. Všetci, ktorým záleží na rozvoji miestneho regiónu by si mali uvedomiť, že vďaka projektu Infovek  sa otvárajú nové možností budovania vedomostnej spoločnosti priamo na miestnej a regionálnej úrovni.

    Do tohto procesu sa nepochybne zapoja okrem mimovládnych a neziskových organizácií aj viaceré súkromné firmy. Ako jeden z takýchto príkladov je v tejto publikácii príspevok firmy Tritem, ktorá podpísala dohodu so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a založila spoločnú akciovú spoločnosť s niektorými regionálnymi združeniami ZMOSu zameranú na projekt informatizácie a internetizácie samospráv SR.

    Veľmi dôležitý je právny aspekt digitálneho štúrovstva. Tradičné centralistické chápanie školstva považovalo školy za rozpočtové organizácie, určené len žiakom a plne financované zo štátneho rozpočtu, kde sa nepočítalo, že by si škola na seba aspoň čiastočne privyrobila.

Určité riešenie, ale veľmi komplikované a netrasparentné sa ponúkalo vo vytvorení rôznych občianskych združení a nadácií zakladaných pri školách. tento stav už našťastie neplatí. Legislatívu sa nám spoločnými silami podarilo zmeniť.

    Predovšetkým sme lobovali  v zákonodarnom zbore. Lobovali sme v parlamente a podarilo sa nám pre myšlienku digitálneho štúrovstva získať  predsedníčku Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslankyňu Evu Rusnákovú, ktorá je roky nadšenou podporovateľkou projektu Infovek. Tu sa treba chvíľu pristaviť.

    Projekt takých rozmerov a takej finančnej náročnosti, akým je  Infovek, sa nemôže zaobísť bez politickej podpory. O rozpočte projektu Infovek každoročne rozhoduje Národná rada SR.  Najprv parlamentný Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport schválil pre štartujúci projekt Infovek 20 miliónov Sk pre rok 1999, potom parlament v samostatnom hlasovaní pri prerokovávaní štátneho rozpočtu schválil podstatné navýšenie rozpočtu Infoveku oproti návrhom vlády ako na rok 2000 tak aj na rok 2001. Projekt Infovek je celonárodný (celoštátny) a politické strany si to našťastie pre nás všetkých dobre uvedomili. Prispeli sme k tomu aj my z Infoveku, keď sme zorganizovali na jeseň v roku 2000 „pohľadnicovú akciu“ --  tisíce škôl z celého Slovenska posielali svojím poslancom infovekovú pohľadnicu so žiadosťou podporiť projekt. Prezentovali sme projekt priamo v parlamente členom výboru pre vzdelávanie a podrobne sme zdôvodnili prečo je nevyhnutné navýšenie rozpočtu oproti navrhovanému vládou.  Myslím, že išlo o mimoriadnu občiansku aktivitu, ktorá sa navyše stretla s veľkým pochopením v parlamente – 119 poslancov hlasovalo za navýšenie rozpočtu Infoveku z  35 mil. Sk navrhovaných vládou, ktoré by znamenali faktický zánik Infoveku, na 210 miliónov Sk pre rok 2001. Pre úplnosť je potrebné dodať, že parlament o rozpočte Infoveku pre rok 2002 samostatne nehlasoval a schválil 260 mil Sk navrhovaných vládou v rámci štátneho rozpočtu, aj keď sme usiľovali o ďalšie navýšenie financií a tento návrh opäť parlamentný výbor pre vzdelanie podporil.

    Polankyňa Eva Rusnáková sa 24. mája 2001 obrátila listom na ministra školstva Milana Ftáčnika a navrhla možnosť úpravy legislatívy tak, aby  umožňovala a nie blokovala rozvoj digitálneho štúrovstva. V nasledujúcich stretnutiach poslankyne Rusnákovej s pracovníkmi ministerstva školstva a s veľkou pomocou pracovníčky ministerstva a súčasne jednej zo spoluzakladateliek projektu Infovek  - Kataríny Mandíkovej – sa našlo spoločné konkrétne riešenie, ktoré bolo podstúpené parlamentu na prerokovanie.

    Prispela k tomu aj diskusia na konferencii Infovek 2001 v Starej Turej v októbri 2001. Jedna z pracovných sekcií konferencie sa venovala problematike digitálneho štúrovstva. Práce v tejto sekcii sa aktívne zúčastnil  aj generálny riaditeľ sekcie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení MŠ SR Ján Galbavý a využil možnosť vymeniť si skúsenosti s asi 60 učiteľmi z celého Slovenska.  Mnohí učitelia hovorili o tom, ako sú vďaka svojej aktivite digitálnych štúrovcov vlastne „jednou nohou v kriminále“ v dôsledku nevyhovujúcej legislatívy.

    Úsilie nás všetkých bolo nakoniec korunované úspechom – 7. novembra 2001 parlament schválil Zákon č.506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a doplnil zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/ 1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

    Projekt Infovek a digitálne štúrovstvo, ktoré sa vďaka nemu začína vzmáhať, prispieva nemalou mierou k rozvoju občianskej spoločnosti na Slovensku. Súčasne ukazuje cestu, ako sa môže veľmi efektívne dopĺňať mimovládna a nezisková občianska aktivita „zdola“ s prácou štátnych inštitúcii v spoločnom projekte pre prospech nás všetkých.